V pondelok uplynie 120 rokov od narodenia tvorcu prvej atómovej bomby Juliusa Roberta Oppenheimera.
Americký atómový fyzik, autor teórie neutrónových hviezd a zároveň
propagátor mierového využitia atómovej energie sa narodil 22. apríla
1904 v New Yorku v bohatej rodine nemeckého obchodníka. V období druhej
svetovej vojny viedol americký projekt Manhattan, ktorého úlohou bolo
zostrojenie atómovej bomby.
Oppenheimer najskôr študoval na Harvarde v USA. S fyzikom Ernestom
Ruthefordom potom pracoval na univerzite v Cambridge vo Veľkej Británii.
S ďalším významným vedcom tých čias Maxom Bornom sa stretol v Nemecku
na univerzite v Göttingene, na ktorej získal v roku 1926 vo veku 22
rokov titul doktor. Po návrate do USA študoval opäť na Harvarde a na
kalifornskom technologickom inštitúte (California institute of
Technology – Caltech) v Pasadene. Neskôr vyučoval a študoval jadrové
procesy na kalifornskej univerzite v Berkeley aj na Caltechu. V roku
1930 popísal ako prvý vedec jav, ktorý sa v súčasnosti označuje ako
čierne diery.
V období veľkej hospodárskej krízy vyjadroval sympatie k ľavici a
podporoval republikánov počas španielskej občianskej vojny. V roku 1940
sa oženil s Katherine Harrisonovou, členkou komunistickej strany. Mali
spolu dve deti.
V roku 1943 ho poverili vedením projektu Manhattan v tajných
laboratóriách v Los Alamos v Novom Mexiku. Na vývoji a výrobe atómovej
bomby spolupracovalo okolo tritisíc popredných vedcov nielen amerických,
ale i tých, ktorí unikli z Európy pred fašizmom. Pri sledovaní
pokusného jadrového výbuchu v júli 1945 sa Oppenheimer zhrozene označil
za ničiteľa Zeme. Ako predvídavý vedec sa snažil, aby bola vyvinutá
bomba použitá iba ako hrozba, no Spojené štáty ju v auguste 1945
použili. Účinok jadrovej zbrane, ktorú zvrhli na Hirošimu a Nagasaki
Oppenheimerom hlboko otriasla. Mnoho vedcov odmietlo pracovať naďalej na
projekte a sám Oppenheimer opustil Los Alamos v októbri 1945.
Po vojne sa stal hlavným poradcom v novovytvorenej Komisii pre atómovú
energiu (United States Atomic Energy Commission, AEC). Svoju pozíciu
využíval pre lobing za medzinárodnú kontrolu atómovej energie a na
zastavenie pretekov v jadrovom zbrojení so Sovietskym zväzom.
Protestoval aj proti vývoju novej zbrane – vodíkovej bomby.
V roku 1953 ho obvinili z náklonnosti ku komunistickej ideológii v
tridsiatych rokoch. Hoci neverejné vypočúvanie v roku 1954 preukázalo
jeho nevinu, dostal zákaz pracovať s vojenským tajomstvom a svoju
činnosť v AEC musel ukončiť. Vedecká obec bola rozhodnutím šokovaná.
Oppenheimer bol nútený stiahnuť sa z verejného života, pokračoval však
vo výskume a vyučovaní. Veľa času strávil v jednoduchom dome na ostrove
St. John na Panenských ostrovoch a s manželkou sa venoval jachtingu. V
roku 1963 mu prezident USA Lyndon B. Johnson udelil cenu Enrica Fermiho
ako gesto politickej rehabilitácie.
Robert Oppenheimer, vášnivý fajčiar, zomrel v 18. februára 1967 vo veku
63 rokov na rakovinu hrtana v Princetone. Na Panenských ostrovoch ostala
po ňom pomenovaná pláž, ktorú jeho dedička vyhlásila za verejný park
určený na rekreáciu.
V júli 2023 mala premiéru historicko-životopisná dráma Oppenheimer
režiséra Christophera Nolana. Vo februári 2024 získal film Oscara v
siedmich kategóriách vrátane najlepšieho filmu, režiséra i herca.
"Jeho príbeh je ústredným prvkom spôsobu, akým žijeme teraz a ako
budeme žiť navždy. Nikto nezmenil svet tak ako on. Dal mu moc zničiť sám
seba. To ešte nikto neurobil," vysvetlil režisér Christopher Nolan
vlani pre The New York Times, prečo považuje Roberta Oppenheimera za
veľmi naivného a zároveň za najdôležitejšiu osobnosť, aká kedy žila.